Diskusia o znovu postavení vyhorenej chaty na Rači, alebo o postavení novej chaty na hrebeni Malej Fatry prebiehala v denníku Slovenská krajina v apríli 1928. Uznesením zo 7. mája 1929 sa rozhodlo postaviť Chatu pod Chlebom vo výške 1 414 m.n.m. na bočnom hrebeni vybiehajúcom z Chlebu v lokalite Predná úboč v blízkosti prameňa vody.  Firma Jindřicha Bagara z Vrútok realizovala stavbu chaty podľa projektu architekta Waltera Mayara s rozpočtom vo výške 220 000 korún. Napriek sťaženému prístupu cez zalesnené úbočia bez komunikácie a nepriaznivému daždivému počasiu bola chata postavená a do užívania odovzdaná 21. decembra 1930.

            Prvým nájomcom celoročne otvorenej chaty sa stal známy športovec Jozef Hájek z Turian nad Váhom, ktorý pôsobil aj na Téryho chate, Sliezskom dome vo Vysokých Tatrách a na Kláštorisku v Slovenskom raji.

            Zrubová chata s kamennou podmurovkou a pokrytá šindľom mala spočiatku dvadsaťšesť lôžok v ôsmich manzardkových izbách, dve spoločné nocľahárne, umyváreň, jedáleň pre osemdesiat návštevníkov, kuchyňu s komorou, byt pre správcu, dve suterénne miestnosti, sklad a hospodársku prístavbu. V rokoch 1933 a 1937 sa realizovalo rozšírenie o ďalšie trakty, ktoré zvýšili kapacitu lôžok a miesto v jedálni. V tom čase patrila Chata pod Chlebom k najväčším chatám vybudovaným na Slovensku po roku 1918.

            Počas Slovenského národného povstania chata poslúžila pri prechodoch aj partizánom, ktorí pri Krpeľanoch vyhodili do vzduchu nemecký transport.  Počas protipartizánského ťaženia chatu 3. novembra 1944 vypálili nemeckí vojaci.